Významné osobnosti obce

Jozef Kalina (1908-1995)

V Branove, v jednoduchom dome z hlinených stien, sa narodil ako jedno z jedenástich detí majster Jozef Kalina – reštaurátor, rezbár, keramikár a maliar. Tu prežil detstvo aj roky svojej mladosti. Už v detstve ho upútal svet umenia a hľadal si cestu vlastného umeleckého zobrazovania života. Ako ostatné deti aj on začal modelovať z hliny. Hlina poskytovala vďačný materiál pre detskú fantáziu, umelecky sa rozvíjajúcu dušu. Prírodné zdroje – nielen hlina ale ja drevo sa stali základným materiálom pre rezbárske práce detí – ako aj pre Jozefa Kalinu.

V roku 1926 skúsil šťastie v Rezbárskej a reštaurátorskej škole v Banskej Štiavnici. Pod vedením profesora Krausa sa mu otvoril nový umelecký svet v rezbárstve, reštaurátorstve, v tokárstve aj v maliarstve. v roku 1931 sa dostal na prax k Júliusovi Bártfaimu do Nitry, neskôr na prax do Modranskej a Ľubietovskej keramiky.

Podstatnú časť svojho života zasvätil rezbárskej a reštaurátorskej práci. Desať rokov pracoval ako reštaurátor na Oravskom hrade, potom ako pracovník Pamiatkového ústavu v Bratislave, reštauroval mnohé umelecké pamiatky na Spiši, Liptove a iných regiónoch a lokalitách Slovenska. Kľukatá bola jeho cesta k umeniu. Veľa času trávil vo svojom ateliéri v Bratislave. Odtiaľ pochádzajú jeho umelecké diela, ktorými sa zaslúžil o skrášľovanie života ostatných. Napomáhali mu k tomu jeho vrodené dispozície, vycibrený vkus, cit, trpezlivosť a hlavne jeho ruky – zlaté ruky. Najbohatšie sa prejavuje vo figurálnej tvorbe. Je to živý obraz slovenského človeka v jeho borbe so životom. Jedinečne zobrazuje jeho pracovný zápas.

Jeho dielo nás presviedča o etických a pracovných normách dedinského ľudu. Keramické taniere – habánske vzory realizoval majster Kalina počas svojho pobytu v Modranskej keramike. v ornamentoch uplatňuje motívy ľudskej fantázie. Taniere, džbány, krčiažky a hrnčeky, ale najmä figurálna keramika najvýstižnejšie zobrazuje život slovenského človeka, poľnohospodárstvo, pastierstvo a životné osudy ľudí. Okrem figurálnej keramiky sa Jozef Kalina venoval aj modernej úžitkovej keramike mäkko taviteľnou glazúrou.

Umelecká osobnosť majstra Kalinu, skromného človeka, skrytá v jednoduchom prostredí, jeho vrelý a vrúcny vzťah k tradíciám folklórneho umenia na Slovensku i láska k nášmu ľudu, ho začleňujú medzi vzácnych umelcov, ktorí plodne prispeli k obohateniu klenotnice slovenského výtvarného umenia.

Ondrej Demo (*1927)

etnomuzikológ

Narodil sa 14.1.1927 v Branove. Bol tretí z ôzmych detí v rodine roľníka.

Už v detstve sa u neho prejavil talent v recitáciách, v divadelných hrách a v speve. Prvým hudobným nástrojom, ktorý dostal, boli husle. V roku 1944 odišiel do Učiteľskej akadémie v Leviciach s cieľom stať sa učiteľom. Maturitu ukončil v roku 1948. Stal sa učiteľom, 3 roky učil na základnej škole v Kližnej Nemej a Čičove.

V roku 1953 sa na základe konkurzu stal redaktorom Redakcie ľudovej hudby Čs. rozhlasu v Bratislave.

Popri redaktorskej práci študoval na VŠP - Katedre hudobnej výchovy (ved. prof. E. Suchoň), ktorú absolvoval v r. 1960. Štúdiom na FFUK - Katedre hudobnej vedy, získal titul PHDr. (1975). V Hudobnom ústave SAV absolvoval externú ašpirantúru v odbore etnomuzikológia a získal vedeckú hodnosť CSc (1983).

Bol známy ako autor i moderátor rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby v rokoch 1966-1993. Nahral a odvysielal v ňom vzácny hudobno-folklórny materiál z 275 obcí Slovenska.

Autorsky a režijne sa podieľal na mnohých programoch folklórnych festivalov vo Východnej, v Detve i na Myjave. Stal sa členom odborných porôt na celoslovenských i medzinárodných hudobno-folklórnych súťažiach.

Vytvoril projekt medzinárodnej rozhlasovej súťaže PRIX DE MUSIGUE FOLKLORIGUE DE RADIO BRATISLAVA, v ktorej od roku 1970 do roku 1993 s nahrávkami ľudovej hudby súťažilo 50 európskych rozhlasových staníc.

Stal sa zakladateľom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN). Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúčnica a iné folklórne súbory kompozične spracoval 120 partitúr. Od roku 1990 je umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. - Vajnory. Od roku 1996 je predsedom Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej hudobnej únii.

Má za sebou bohatú publikačnú činnosť.

Dušan Becík (1954-1988)

horolezec

Narodil sa 6.4.1954 v Branove. Abvsolvent Fakulty architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pôsobil na nej ako odborný asistent. Kandidatúrsku prácu už nestihol dokončiť.

Vzdelaním inžinier architekt, funkcionár, cvičiteľ a horolezec. Mal na konte množstvo výstupov i prvovýstupov vo Vysokých Tatrých, v Alpách, Andách, Ťan-šane, na Aljaške či v Himalájach. Zúčastnil sa na expedíciách na štyri osemtisícovky: Čo Oju v roku 1985, Everest 1987, Lhoce a Everest 1988.

Majstrovský výkon podal, keď ako prvý Slovák vystúpil alpským štýlom juhozápadnou stenou na šiesty najvyšší vrchol sveta Čo Oju (8201 m). Bol to zároveň prvý československý zimný himalájsky výstup alpským spôsobom. Ďalší skvelý úspech dosiahol, keď po expedičnom výstupe stál na vrchole Lhoce (8516 m).

Zostal nezvestný vo veku 34 rokov 17.10.1988 na Mt. Evereste po dosiahnutí Južného vrcholu (8760 m) alpským štýlom Boningtonovou cestou juhozápadnou stenou.