Kultúra

Ochotnícke divadlo

Ujalo sa v obci v rokoch 1930-1938. Ujali sa ho mládenci a dievčatá v rámci vlastnej ochotníckej divadelnej činnosti. Išlo predovšetkým o divadelné hry plné spevu, hudby a tanca: Kozie mlieko, Surovô drevo, Kocúrkovo, Jánošík, Manželstvo, Statky-zmätky, Kamenný chodníček. Posledné predstavenie sa konalo v roku 1978, odvtedy si už ochotnícke divadlo nenašlo nasledovnkov.

Ochotníci z divadelnej hry Jánošík (1947)

Folklórna skupina

Vznikla v roku 1957 za účelom nahrávky tradičnej svadby pre rozhlas. Vo folklórnej skupine boli zastúpení muži i ženy staršej i mladšej generácie, priami nositelia domácich tradícií.

Svadobný sprievod zo sobáša (1982)

Nahrávky pre rozhlas:

• Tradičná svadba, detské hry a piesne (1957)
• Piesne a tance z Branova (1963)
• Požitavská svadba v Branove (1968)
• Obrázky zo života a tradícií Branovčanov (1981)

Nahrávky pre televíziu:

• Zem spieva - obrázok zo svadobných obradov (1966)
• Fašiangy - holenie pintárov (1969)
• Veselie v Branove (1982)

Vystúpenia na folklórnych festivaloch:

• Krakovany (1968, 1974)
• Východná (1969)
• Myjava (1979)
• Strážnica (1975, 1979)

Možno konštatovať, že folklórna skupina sa stala dôstojným umeleckým telesom i reprezentantom Branova so širokým kultúrnym dosahom v celonárodnom i medzinárodnom kontexte.

Tradičný odev

Tradičné odievanie v Branove možno nazvať i ľudovým krojom. Podmieňovali ho poľnohospodársky spôsob života a materiály získané z vlastných produktov, najmä pestovania konopí. Mužský odev bol jednoduchý, košeľa a gate z bieleho konopného plátna a k tomu pantofle. V zime a vo sviatok čierne nohavice, tmavý kabát, širák a čižmy. Ženský odev bol pestrejší so skromnou výzdobou čipkami, niesol viaceré charakteristické znaky požitavských slovenských obcí. Ako obuv boli čižmy z jemnejšieho materiálu.

Mladá nevesta v čepci (1982)

Spevné tradície

Ľudové piesne a spev boli súčasťou, soľou i korením každodenného života. Odovzdávali sa a prijímali z pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou. Prvá zberateľská a dokumentačná činnosť sa v Branove začala až v druhej polovici minulého storočia. Zvukové snímky sa nachádzajú v archívoch Slovenského rozhlasu, v Hudobnom ústave Slovenskej akadémie vied a v Slovenskej televízii.

Ľudové tance

Branovské ľudové tance dosahujú staré štýlové vrstvy slovenských dievčenských spevno-tanečných hier a rýchlych párových krútivých tancov.

K najosobitejším tanečným prejavom patril párový tanec frišký, ktorý bol včlenený do najpopulárnejšieho tanca - čardáša. Branovský verbunk - mládenečký tanec, Mazulka, Čapkaný, Drcaná.

Zvukové a obrazové záznamy sa realizovali na začiatku druhej polovice 20. storočia.

Bočka, hraj verbunk!

Dievky za dedinou pri hre na Hélušku (1967)