Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1410, kedy sa obec spomína pod názvom Baromlak. Toto pomenovanie má pôvod v turečtine s najpravdepodobnejším významom osada, sídlo pastierov.
Vyhláškou č. 964/1948 bol názov obce zmenený na Branovo.
Najstaršie osídlenie
V okolí obce je doložené osídlenie z obdobia:
mladšej a neskorej doby kamennej - neolitu, eneolitu (5500-1900 pred Kr.)
staršej doby bronzovej (1900-1500 pred Kr.)
staršej a mladšej doby železnej - halštatu, laténu (750-0 pred Kr.)
rímskeho impéria (0-375 po Kr.)
Ukážky archeologických nálezov z Branova (1995)
Feudálni vlastníci
Obec počas svojej histórie patrila viacerým šľachtickým a zemianskym rodom:
v priebehu 12. stor. tu získali majetky Szemerovci
v 16. stor. Syentmihályovci, Kürthyovci a i.
v 17. stor. Izdencziovci, Cseryovci a i.
v 18. stro. Bajcziovci, Plathyovci a i.
Bývalý panský kaštieľ
Historický vývoj
v r. 1556 sa spomínajú dve sedliacke usadlosti
v r. 1559 tu boli štyri sedliacke a štyri želiarske usadlosti
počas tureckých vojen obyvatelia obce prežili najhoršie časy a obec spustla
v r. 1699 spustošenú dedinu oživil väčší počet novousadlíkov. Bolo zaznamenaných päť sedliackych usadlostí
v r. 1707 tu žilo 29 dospelých osôb v 16 domácnostiach
v r. 1787 tu žilo 342 obyvateľov v 38 obývaných domoch
v r. 1831 zachvátila Uhorsko cholera a za obeť padli desiatky ľudí
v r. 1848 tu žilo 342 obyvateľov. Obec v tomto čase tvorila zemepánska usadlosť s dvoma kaštieľmi
Remeselníci na panskom
Vysádzanie sadeníc tabaku
v r. 1914 život v obci narušila I. svetová vojna. Všetci zdraví muži od 18 do 50 rokov narukovali
v r. 1918 parcelácia veľkostatkárskej pôdy priniesla so sebou vznik nových malých a stredných roľníkov
v r. 1938 južná časť Slovenska pripojená k Maďarsku. V obecnej škole sa začalo vyučovať po maďrsky, čomu deti nerozumeli
v II. svetovej vojne zahynulo 10 Branovčanov
v r. 1950 bolo založené JRD I. typu, začalo sa spoločne hospodáriť na 120 ha, postupne na 600 ha pôdy a bolo zamestnaných 135 obyvateľov z toho 80 žien
v r. 1956 bola do obce zavedená elektrina
v r. 1972 sa JRD Branovo zlúčilo s JRD Dvory nad Žitavou. V Branove zostáva jedno zo stredísk poľnohospodárskej výroby
v r. 1989 nežná revolúcia prináša nové pohľady, nové možnosti hospodárenia a podnikania - mnohí sa uchytili, ale mnohí tiež zostali bez práce
v r. 1997 bola ukončená plynofikácia obce
v r. 2003 bol dobudovaný verejný vodovod
Obyvateľstvo
obyvateľstvo obce sa stabilizovalo - najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 1961 a to 784 obyvateľov
k 31.12.2008 má Branovo 596 obyvateľov
obyvateľstvo sa po stáročia zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, ale v súčasnosti to už neplatí
Spoločenský a rodinný život
obec Branovo v nedávnej minulosti žila ako jedna veľká rodina. Ľudia sa navzájom veľmi dobre poznali podľa rodov, mien a priezvisk. Navzájom sa zdravili pri každom stretnutí. Najstaršie priezviská sú Kalina, Demo, Mellen.
v rodine mal hlavné postavenie otec-muž. Žena-matka sa starala o domácnost a deti, ktorých bývalo 10-12. Výchova v rodine bola prísna.
počas nedeľných popoludní ženy vysedávali pred domami, dievky a mládenci sa prechádzali po dedine. Muži posedávali pri obecnej studni alebo pri kartách v krčme.
na spoločenský poriadok obce dezeral richtár s obecnou správou. K jeho funkcii patrila richtárska palica. Po večeroch kontroloval poriadok a richtárskou palicou trestal previnilcov.
správy po dedine roznášal bubeník. Hlasným bubnovaním, zhromaždil určitú časť dediny a na plné hrdlo oznamoval: "Dáva sa na známosť šeckím občanom!"
v nočných hodinách strážil dedinu nočný hlásnik (bachter). Bol vyzbrojený halapartňou (dlhou palicou), mal lampáš (petrolejku) a trúbu (kravský roh). Trúbením a spevom ohlasoval nočné hodiny.
spoločenský život obohacovali divadelné predstavenia, zábavy a dopĺňali ich svadby hlavne v jesennom a fašiangovom odbobí.
Nedeľné popoludnie v dedine
Spracované podľa knihy: Demo, O.: Branovo - história, život a tradície, Bratislava, 2005.
