Úvod

Na posledných výbežkoch Vtáčnika pri údolí rieky Žitavy, skrýva sa vo venci agátov obec Branovo, kedysi Baromlak.

Z historického aspektu treba spomenúť, že obyvatelia požitavských obcí, teda aj Branova, majú spoločného menovateľa v tom, že u nich dodnes dominuje roľnícke zamestnanie. Ľudia sa odpradávna zamestnávali roľníctvom, v službách pánov feudálov i neskorších panstiev a veľkostatkov.

Ako osada patrila ku kráľovským dvorom, ktoré mali uhorskí králi v 11. stor. v Dvoroch nad Žitavou. V tomto kraji, v blízkosti Nových Zámkov, po celé stáročia polia lesy i lúky patrili k statkom Szentiványiovcov, Bajcziovcov či Plathyovcov. Zem, po ktorej generácie kráčali za pluhom, kosou, či motykou, bola ľuďom jedinou živiteľkou, kolískou i hrobom. čierna rovinná zem. Na jar blatistá, v lete horúca a pichľavá, na jeseň obťažená plodmi kukurice, papriky, tabaku.

Branovo bolo dlho v izolácii od okolitého sveta a miest. Nebolo v blízkosti význačných komunikačných spojov, iba za prácou sa dochádzalo sezónne alebo až do Francúzska i za more.