Názov obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1410, kedy sa obec spomína pod názvom Baromlak. Toto pomenovanie má pôvod v turečtine s najpravdepodobnejším významom osada, sídlo pastierov.
Vyhláškou č. 964/1948 bol názov obce zmenený na Branovo.
Najstaršie osídlenie
V okolí obce je doložené osídlenie z obdobia:
- mladšej a neskorej doby kamennej - neolitu, eneolitu (5500-1900 pred Kr.)
- staršej doby bronzovej (1900-1500 pred Kr.)
- staršej a mladšej doby železnej - halštatu, laténu (750-0 pred Kr.)
- rímskeho impéria (0-375 po Kr.)
Feudálni vlastníci
Obec počas svojej histórie patrila viacerým šľachtickým a zemianskym rodom:
- v priebehu 12. stor. tu získali majetky Szemerovci
- v 16. stor. Syentmihályovci, Kürthyovci a i.
- v 17. stor. Izdencziovci, Cseryovci a i.
- v 18. stro. Bajcziovci, Plathyovci a i.
Historický vývoj
- v r. 1556 sa spomínajú dve sedliacke usadlosti
- v r. 1559 tu boli štyri sedliacke a štyri želiarske usadlosti
- počas tureckých vojen obyvatelia obce prežili najhoršie časy a obec spustla
- v r. 1699 spustošenú dedinu oživil väčší počet novousadlíkov. Bolo zaznamenaných päť sedliackych usadlostí
- v r. 1707 tu žilo 29 dospelých osôb v 16 domácnostiach
- v r. 1787 tu žilo 342 obyvateľov v 38 obývaných domoch
- v r. 1831 zachvátila Uhorsko cholera a za obeť padli desiatky ľudí
- v r. 1848 tu žilo 342 obyvateľov. Obec v tomto čase tvorila zemepánska usadlosť s dvoma kaštieľmi
- v r. 1914 život v obci narušila I. svetová vojna. Všetci zdraví muži od 18 do 50 rokov narukovali
- v r. 1918 parcelácia veľkostatkárskej pôdy priniesla so sebou vznik nových malých a stredných roľníkov
- v r. 1938 južná časť Slovenska pripojená k Maďarsku. V obecnej škole sa začalo vyučovať po maďrsky, čomu deti nerozumeli
- v II. svetovej vojne zahynulo 10 Branovčanov
- v r. 1950 bolo založené JRD I. typu, začalo sa spoločne hospodáriť na 120 ha, postupne na 600 ha pôdy a bolo zamestnaných 135 obyvateľov z toho 80 žien
- v r. 1956 bola do obce zavedená elektrina
- v r. 1972 sa JRD Branovo zlúčilo s JRD Dvory nad Žitavou. V Branove zostáva jedno zo stredísk poľnohospodárskej výroby
- v r. 1989 nežná revolúcia prináša nové pohľady, nové možnosti hospodárenia a podnikania - mnohí sa uchytili, ale mnohí tiež zostali bez práce
- v r. 1997 bola ukončená plynofikácia obce
- v r. 2003 bol dobudovaný verejný vodovod
Obyvateľstvo
- obyvateľstvo obce sa stabilizovalo - najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 1961 a to 784 obyvateľov
- k 31.12.2008 má Branovo 596 obyvateľov
- obyvateľstvo sa po stáročia zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom,
ale v súčasnosti to už neplatí
Spoločenský a rodinný život
Obec Branovo v nedávnej minulosti žila ako jedna veľká rodina. Ľudia sa navzájom veľmi dobre poznali podľa rodov, mien a priezvisk. Navzájom sa zdravili pri každom stretnutí. Najstaršie priezviská sú Kalina, Demo, Mellen.
V rodine mal hlavné postavenie otec-muž. Žena-matka sa starala o domácnost a deti, ktorých bývalo 10-12. Výchova v rodine bola prísna.
Počas nedeľných popoludní ženy vysedávali pred domami, dievky a mládenci sa prechádzali po dedine. Muži posedávali pri obecnej studni alebo pri kartách v krčme.
Na spoločenský poriadok obce dezeral richtár s obecnou správou. K jeho funkcii patrila richtárska palica. Po večeroch kontroloval poriadok a richtárskou palicou trestal previnilcov.
Správy po dedine roznášal bubeník. Hlasným bubnovaním, zhromaždil určitú časť dediny a na plné hrdlo oznamoval: "Dáva sa na známosť šeckím občanom!"
V nočných hodinách strážil dedinu nočný hlásnik (bachter). Bol vyzbrojený halapartňou (dlhou palicou), mal lampáš (petrolejku) a trúbu (kravský roh). Trúbením a spevom ohlasoval nočné hodiny.
Spoločenský život obohacovali divadelné predstavenia, zábavy a dopĺňali ich svadby hlavne v jesennom a fašiangovom odbobí.