História

Názov obce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1410, kedy sa obec spomína pod názvom Baromlak. Toto pomenovanie má pôvod v turečtine s najpravdepodobnejším významom osada, sídlo pastierov.

Vyhláškou č. 964/1948 bol názov obce zmenený na Branovo.

Najstaršie osídlenie

V okolí obce je doložené osídlenie z obdobia:

mladšej a neskorej doby kamennej - neolitu, eneolitu (5500-1900 pred Kr.)staršej doby bronzovej (1900-1500 pred Kr.)staršej a mladšej doby železnej - halštatu, laténu (750-0 pred Kr.)rímskeho impéria (0-375 po Kr.)

Feudálni vlastníci

Obec počas svojej histórie patrila viacerým šľachtickým a zemianskym rodom:

v priebehu 12. stor. tu získali majetky Szemerovciv 16. stor. Syentmihályovci, Kürthyovci a i.v 17. stor. Izdencziovci, Cseryovci a i.v 18. stro. Bajcziovci, Plathyovci a i.

Historický vývoj

Bývalý panský kaštieľ

Remeselníci na panskom

Vysádzanie sadeníc tabaku

v r. 1556 sa spomínajú dve sedliacke usadlostiv r. 1559 tu boli štyri sedliacke a štyri želiarske usadlostipočas tureckých vojen obyvatelia obce prežili najhoršie časy a obec spustlav r. 1699 spustošenú dedinu oživil väčší počet novousadlíkov. Bolo zaznamenaných päť sedliackych usadlostív r. 1707 tu žilo 29 dospelých osôb v 16 domácnostiachv r. 1787 tu žilo 342 obyvateľov v 38 obývaných domochv r. 1831 zachvátila Uhorsko cholera a za obeť padli desiatky ľudív r. 1848 tu žilo 342 obyvateľov. Obec v tomto čase tvorila zemepánska usadlosť s dvoma kaštieľmiv r. 1914 život v obci narušila I. svetová vojna. Všetci zdraví muži od 18 do 50 rokov narukovaliv r. 1918 parcelácia veľkostatkárskej pôdy priniesla so sebou vznik nových malých a stredných roľníkovv r. 1938 južná časť Slovenska pripojená k Maďarsku. V obecnej škole sa začalo vyučovať po maďrsky, čomu deti nerozumeliv II. svetovej vojne zahynulo 10 Branovčanovv r. 1950 bolo založené JRD I. typu, začalo sa spoločne hospodáriť na 120 ha, postupne na 600 ha pôdy a bolo zamestnaných 135 obyvateľov z toho 80 žienv r. 1956 bola do obce zavedená elektrinav r. 1972 sa JRD Branovo zlúčilo s JRD Dvory nad Žitavou. V Branove zostáva jedno zo stredísk poľnohospodárskej výrobyv r. 1989 nežná revolúcia prináša nové pohľady, nové možnosti hospodárenia a podnikania - mnohí sa uchytili, ale mnohí tiež zostali bez prácev r. 1997 bola ukončená plynofikácia obcev r. 2003 bol dobudovaný verejný vodovod.

Obyvateľstvo

obyvateľstvo obce sa stabilizovalo - najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 1961 a to 784 obyvateľovk 31.12.2008 má Branovo 596 obyvateľovobyvateľstvo sa po stáročia zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, ale v súčasnosti to už neplatí.

Spoločenský a rodinný život

Obec Branovo v nedávnej minulosti žila ako jedna veľká rodina. Ľudia sa navzájom veľmi dobre poznali podľa rodov, mien a priezvisk. Navzájom sa zdravili pri každom stretnutí. Najstaršie priezviská sú Kalina, Demo, Mellen.

V rodine mal hlavné postavenie otec-muž. Žena-matka sa starala o domácnost a deti, ktorých bývalo 10-12. Výchova v rodine bola prísna.

Počas nedeľných popoludní ženy vysedávali pred domami, dievky a mládenci sa prechádzali po dedine. Muži posedávali pri obecnej studni alebo pri kartách v krčme.

Na spoločenský poriadok obce dezeral richtár s obecnou správou. K jeho funkcii patrila richtárska palica. Po večeroch kontroloval poriadok a richtárskou palicou trestal previnilcov.

Správy po dedine roznášal bubeník. Hlasným bubnovaním, zhromaždil určitú časť dediny a na plné hrdlo oznamoval: "Dáva sa na známosť šeckím občanom!"

V nočných hodinách strážil dedinu nočný hlásnik (bachter). Bol vyzbrojený halapartňou (dlhou palicou), mal lampáš (petrolejku) a trúbu (kravský roh). Trúbením a spevom ohlasoval nočné hodiny.

Spoločenský život obohacovali divadelné predstavenia, zábavy a dopĺňali ich svadby hlavne v jesennom a fašiangovom odbobí.