Menu
Obec Branovo
ObecBranovo
rozšírené vyhľadávanie

Symboly obce

Obecný erbObecná vlajkaObecná pečaťObecná pečať

Erb obce

Obec BRANOVO vystupuje v archívnych dokumentoch od r. 1418, najskôr pod pomenovaním BARUMLAK.

Obec počas histórie patrila viacerým zemianskym rodinám. Za tureckých vojen obec spustla, neskôr však bola - po jej premiestnení z lokality Stará Ves - doosídlená a obnovená. (1)

Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, čo je zrejmé aj zo starého obecného symbolu. Jeho podobu poznáme podľa obecnej pečate z 18. stor. V dolnej polovici pečatného poľa je zobrazený motív pluhovej radlice, nad ktorou sú písmená "B L". Po bokoch radlice a nad ňou medzi písmenami sú zobrazené nezreteľné rondely, ktoré Heraldická komisia odporučila interpretovať ako ruže.

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. (2)

Pri pokuse o interpretáciu historického pečatného symbolu je predovšetkým jasné, že ide o poľnohospodársku tematiku, a teda môžeme o symbole obce Branovo uvažovať ako o zamestnaneckom symbole, podobnom ako sú napríklad banícke kladivá v erboch banských miest. Žiada sa však pripomenúť i možnú hlbšiu interpretáciu symboliky erbu obce Branovo. Skutočnosť, že symbol pluhovej radlice patrí medzi pomerne časté erbové motívy viedla niektorých autorov k zaznávaniu podobných erbov.

Sme však toho názoru, že podceňovanie tejto symboliky je neopodstatnené a že ide o veľmi zaujímavú, peknú a i významovo hlbokú symboliku. Už sme spomenuli, že sa síce možno uspokojiť s konštatovaním, že ide o poľnohospodársky motív, možno v ňom však objaviť aj ďalšie hlboké heraldické a symbolické polohy. Stačí si očami vtedajšieho človeka uvedomiť, že v biblickej symbolike sú radlice aj symbolom mieru. Takéto chápanie vychádza z Písma, proroka Izaiáša 2, 4, a jeho vízie mesiášskej ríše pokoja, ktorú popisuje slovami: "On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekuje svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože, národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne." Nevieme, či v minulosti, v časoch vojen, vloženie tejto symboliky do pečatí mnohých obcí nebolo motivované aj spomenutými slovami Písma.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby (3), podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie radlica strieborná, podobne ako ruže, ktoré však majú zlaté doplnky stred a kališné lístky.

Štítové pole je červené, čo je najvýznamnejšia heraldická farba, zastúpená aj v štátnom erbe a v erbe hlavného mesta.

Erb obce Branovo má teda túto podobu: v červenom štíte strieborný lemeš, sprevádzaný dolu po bokoch striebornými zlatostrednými a zlatokališnými ružami a hore dvoma menšími ružičkami rovnakých tinktúr.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obci, a teda pri publikovaní erbu obce Branovo v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a striebornú bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná. Pri čierno-bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná. (4)

Vlajka obce

Vlajka obce Branovo pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov Vo farbách červenej, žltej, bielej, červenej, bielej, červenej, bielej, žltej a červenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. (5)

Pečať obce

Pečať obce Branovo je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC BRANOVO. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava obce

Zástava obce Branovo má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava obce Branovo je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Branovo predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Znaková zástava obce Branovo má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu šírka jeho šírke. Erbové znamenie je tu rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Branovo predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Štandarda starostu obce Branovo má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Literatúra

  • (1) KOL.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Bratislava 1977, s. 188.
  • (2) KARTOUS, P. - NOVAK, J. - VRTEL, L.: Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava 1991.BUBEN, M.: Encyklopedie heraldiky. Libri Praha 1994.
  • KARTOUS, P. - VRTEL, L.: Heraldický register I, II. Martin 2000, 2001.
  • KRÁL Z DOBRÉ VODY, V.: Heraldika. Souhrn pravidel, předpisú a zvyklostí znakových se zvláštnim zřetelem ku zemím koruny české. Praha 1900.
  • SCHWARZENBERG, K.: Heraldika,čili přehled její teorie se zřetelem k Čechám na vývojovém základě. Praha 1941.
  • ŽUDEL, J. - NOVÁK, J.: Príručka diplomatiky, sfragistiky heraldiky. Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, Bratislava 1956.
  • VRTEL, L.: Zásady tvorby a používania mestských vlajok na Slovensku. In.: Slovenská Archivistika 2/1989.
  • VRTEL, L.: Štátne a mestské symboly (vznik, vývoj, používanie a ochrana). Bratislava 1989.
  • VRTEL, L.: Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin 1999.
  • (3) GALBREATH, D. L. - JEQUIER, L.: Lehrbuch der Heraldik. Battemberg-Verlag Munchen 1978.
  • HILDEBRANDT, A. M.: Wappenfibel. Handbuch der herladik. Verlag Degener and Co. Neustadt an der Aisch 1991.
  • SCHWARZENBERG, K.: Heraldika, čili přehled její teorie se zřetelem k Čecham na vývojovém základě. Praha 1941.
  • OSWALD, G.: Lexikon der Herlaidk. Leipzig 1984.
  • SAXOFERRATO, B.: Tractus des insigniis et armis. Editor Karel Muller. Ostrava 1989.
  • (4) KRÁL Z DOBRÉ VODY, V.: Heraldika. Souhrn pravidel, předpisu a zvyklostí znakových so zvláštním zřetelem ku zemím koruny české. Praha 1900.
  • ŽUDEL, J - NOVÁK, J.: Príručka diplomatiky, sfragistiky a heraldiky. Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, Bratislava 1956.
  • BUBEN, M.: Encyklopedie heraldiky. Libri Praha 1994.
  • (5) VRTEL, L.: Úvod do komunálnej vexilológie. In: Kartous, P. - Vrtel, L.: Heraldický register Slovenskej republiky II. Martin 2001, s. 10-15.

Obec

Sviatok

Meniny má Jozef, Sibyla

Zajtra má meniny Víťazoslav, Klaudián, Klaudín, Klaudio, Klaudius, Víťazoslava

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.